story:
 

Šum trávy cez ktorú prechádzal jemný vánok vetra, padajúce listy ktoré dopadali na hladinu jazierka, ktorý bol tak čistý, že bolo vidno na dno a rozvíril jeho povrch, tiché bzučanie hmyzu, dokonca aj to najslabšie mávnutie krídiel vtákov, to boli jej obľúbené zvuky.

 

Opatrne vložila svoje útle ruky do priezračnej vody ktorá ju chladila, no ten chlad bol príjemný, obzvlášť v posledných teplých dňoch. Spoza kríkov k nej doliehal rozhovor ostatných detí. Vedľa jej tela sa na listoch nachádzala menšia kopa lesného ovocia a len čo mala ruky opláchnuté, začala do seba hádzať jeden kúsok ovocia po druhom.

 

Tento výjav pekného a harmonického detstva jej ostane navždy v pamäti. Nemusela sa v tom období starať skoro o nič. Rodičia jej dávali všetko čo potrebovala a ostatné veci jej dokázal dať okolitý les. Realita v tej dobre pre ňu bola strašne jednoduchá. Rob čo ti kážu a za to dostaneš odmenu a pochvalu.

 

Všetko začalo byť čoraz viac a viac komplikovanejšie ako dospievala.

 

Dlhé roky žila so svojimi rodičmi, starším bratom a tetou v jednom spoločnom dome. Nedalo sa povedať že by mali všetci medzi sebou dobré vzťahy ale neboli zas ani zlé. Väčšinu času to u nich bolo neutrálne, sama ale nevedela prečo. Najlepší vzťah mala so svojou drahou mamkou. No prekvapivo sa jej darilo aj so svojou tetou Lidy. Teta Lidy bola pre ňu vždy oporou aj keď ostatní z rodiny sa s ňou nikdy moc nerozprávali. Bývala s nimi v dome a nejako ju tolerovali. Malá Elois si vždy myslela, že je to kvôli tomu že teta Lidy nemala skoro žiadne čarodejnícke nadanie. Nedokázala pracovať ani s tými najjednoduchšími čarami. Celkovo sa mágia v ich rodine vytrácala. Nepochádzala z rodu čistokrvných čarodejov ktorý by si udržiavali rodokmeň, ale bola dcérou dvoch veľmi obyčajných mágov. Bývali v jednej malinkej dedine, ďaleko od hlavných miest plných ruchu. Ich dedinka nebola ničím známa a obývala ju len hŕstka bytostí. Väčšinu tvorili slabší mágovia a ostatok obyčajný ľudia. S inými bytosťami sa stretávala len v krásnych maľovaných knihách, ktoré mali v miestnej knižnici, preto tam veľmi rada chodievala. Prvý krát sa naživo s inými bytosťami stretla až keď mala skoro 10 rokov a bolo potreba ich rodinnej účasti v neďalekom meste. Ruch mesta sa jej vôbec nepozdával, možno kvôli tomu že bola naučená žiť v tichom okolí.

 

Vždy vedela že z nej bude biela čarodejnica. Robilo jej radosť pomáhať ľuďom, hľadať rôzne byliny po lese pri čom jej pomáhala teta Lidy, ktorá na to bola expert. Popravde mala strach, vždy keď sa spomenulo niečo temné. To bolo ale zapríčinené hlavne nepeknými príbehmi starca, ktorý vysedával uprostred námestia a zvedavým deťom rozprával rôzne príbehy. Z nejakého dôvodu ju priťahovali nie moc veselé príbehy a čím viac ich počúvala tým viac sa jej temné bytosti hnusili.

 

Zlomovým bodom v jej živote bolo keď jej o dosť starší brat utiekol z domu. Teda, najprv si myslela že jej brat utiekol, no neskôr počula ako ho ľudia ohovárajú. Všade sa šepkalo ako prešiel na temnú mágiu. Preto bol vyhnaný. Tá krehká harmónia v ktorej žila bola v tom momente porušená. Nechcela veriť že jej brat je zlý, no príbehy o temných veciach v nej zanechali väčšiu stopu, akú si myslela. Svoje sklamanie v bratovi sa snažila vyvážiť tým, že v dedine začala omnoho viac pomáhať, priúčať sa mágii od každého kto jej to dovolil a celkovo robiť dobré skutky. Keďže v detstve by ľudia na ňu povedali že je introvert, po tejto skúsenosti sa z nej stalo celkom zhovorčivé dievča.

 

Po niekoľkých rokoch si ju ľudia pamätali ako dievča, ktoré vždy pri sebe malo svoju spoločníčku sovu. Stalo sa to tak že v jedno chladné ráno našla malé opustené sovíča na zemi. Aj keď vyliezla na strom, nevidela žiadne hniezdo alebo jej rodiča a preto sa jej ujala. Odvtedy jej vždy sedela na ramene, kým nevyrástla do veľkosti kedy jej už rameno nebolo dostačujúce.

 

Okolo jej 19 narodenín sa začali zlé časy. Čoraz viac sa ku nim dostávali správy o démonoch, ktorí útočili na všetko a všetkých. Bolo vidno že dedina upadala do strachu a nepokoja. Čarodejníci hneď prešli na obranné kúzla, ochranné kryštály, no ani to im nepomohlo keď na ich dedinu zaútočilo pár démonov. Vtedy sa prvý krát videla s Raphaelom. Taktiež to bol jej prvý raz čo videla anjela. Pomohol im poraziť ich, no utrpel pri tom menšie zranenia, čo ale nebolo nič ťažké zahojiť. Trávila s ním celkom dosť času, kým bol u nich v okolí. Rada ho počúvala, jeho príbehy a vlastne čokoľvek čo jej povedal. Bolo to pre ňu zaujímavé, keďže o svete nevedela skoro nič, iba to čo jej povedali starší alebo veci z kníh. Určite by s ním strávila viacej času ale bohužiaľ musel náhle odísť.

 

Dlho premýšľala čo by mala so svojím životom spraviť. Už jej nevyhovoval život na dedine, premýšľala aké to je vo svete, čo všetko tam môže vidieť a zažiť. Dokonca sa premýšľala dostať aj na školu, o ktorej jej Raphael povedal. No mala pochybnosti, hlavne o sebe, keďže jej magické schopnosti neboli veľmi silné. No rozmýšľať nemusela dlho. Útoky démonov sa stupňovali, až sa jednu nešťastnú noc museli dať na útok. Celá ich dedina bola v ohni. Bol to jej najhorší moment jej života. Popadla mamku aj tetu, pár dôležitých vecí a spolu utekali preč. Bežali aj okolo jazierka pri ktorom sa rada hrávala ako dieťa. No namiesto peknej scény kde svieti slnko, kvitnú kvety a ryby plávajú v čistej vode sa jej naskytol pohľad na vodu preplnenú krvou, dokonca aj s mŕtvym telom na hladine.

 

Ako najbezpečnejšie miesto, ktoré nebolo úplne ďaleko, bola Immortal Academy. Preto zamierili práve tam, aj s hromadou iných ľudí. Každý sa snažil zachrániť si život, aj keď sama pochybovala či sa v poriadku dostanú až do svojho cieľa. Vedela že tam budú dobrí ľudia a pomôžu im. Hlavne sa spoliehala na to že tam bude Raphael. No realita bola úplne iná. Dostali sa tam ale situácii bola vyhrotená až tak že boli všetci donútení opustiť tento svet lebo inak to nešlo. Na chvíľku váhala či naozaj chce odísť. Znamenalo to nové veci, niečo čo nepozná a to jej naháňalo strach. Keby niet jej mami a tety ostala by a skončila ako jej už nebohý otec. Nechcela si to priznať ale ako utekali z dediny, zahliadla jeho bezvládne telo, no v ten moment sa prinútila veriť tomu, že to nie je on.

 

Prechodom cez portál sa objavili na novom svete, v meste Lantarnass. Určite to musel byť šok aj pre bytosti, ktoré tam už bývali, no na ich šťastie to boli potomkovia bytostí z Orienu, preto sa k ním chovali zhovievavo a pomohli sa im dostať na nohy. Spolu s matkou a tetou bývali najprv v Lantarnasse. Bolo to na nich moc a nepoznali tento svet a tak sa zdržiavali v meste, kde sa mohli dozvedieť viac. Až o niekoľko mesiacov sa osmelili a spolu so skupinou iných čo utiekli z Orienu pred skazou došli k spoločnej myšlienke, že život v meste nebol pre nich. Preto sa všetci spolu pustili do stavby menšej dediny, ktorá ale nebola veľmi ďaleko od hlavného mesta, no bola dostatočne ďaleko aby mali kľud.

 

Jej priority v novom svete boli chrániť si rodinu a neopustiť ich ani len na malú chvíľu. Prvé mesiace ich života v novom svete neboli moc šťastné, sama mala problémy kvôli tomu s mágiou, ktorá sa jej ťažko ovládala, keďže sama so sebou nebola vnútorne vyrovnaná. No po čase sa všetko dalo znova na neutrálnu líniu. A jedine kvôli naliehaniu matky sa vydala splniť si sny ktoré mala už v Oriene a to že sa vydá spoznávať svet a zlepší svoju mágiu. Preto jej ďalšie kroky smerovali priamo na Akadémiu Comperte.